Strata zuba vo frontálnom úseku z dôvodu traumy u dospievajúcich pacientov a skorá extrakcia prvých molárov z dôvodu zubného kazu sú situácie, na ktoré sa tažko hľadajú ideálne riešenia.

Jednou z terapeutických alternatív je autotransplantácia zuba. Táto metóda, ktorá bola prvýkrát popísaná francúzskym lekárom Pierrom Fauchardom už v roku 1728, ešte stále nie je rutinne vykonávaná, aj napriek tomu, že štúdie ukazujú pomerne vysokú úspešnosť, porovnateľnú so zubnými implantátmi. (Nimčenko, 2013; Ong, 2016; Tsukiboshi,2019…)

Môže to byť spôsobené komplexitou zákroku a nevyhnutnosťou úzkej spolupráce čeľustného ortopéda, chirurga a zubného lekára?

Jednou z pomôcok počas chirurgickej časti je použitie 3D tlačenej repliky na zjednodušenie samotného výkonu a zvýšenie pravdepodobnosti úspešnosti. Akú veľkosť má mať táto replika, má byť totožná s veľkosťou donora? Je potrebné vykonať endodontické ošetrenie autotrasplantovaného zuba? V ktorých situáciach je tento postup indikovaný?

Cieľom tejto odbornej prednášky je odpovedať na vyššie uvedené otázky a vytvoriť praktický návod pre zubného lekára ako sa orientovať v klinickej praxi.