Keď mal Michal 8 rokov a na hudobnej výchove sa už učil Suchoňovu “Keď sa vlci zišli”, Šimon ešte ťahal káčera po sídlisku. Ich prvé reálne stretnutie pravdepodobne prebehlo v školskej jedálni v rade na granadírsky pochod. Ani jeden z nich si to asi nepamätá, lebo Šimon bol v tom čase Michalovi stále asi tak po pás. Čo si však určite pamätajú obaja, je tá vlhká a teplá uhorka, ktorá čupela na tanieri hneď vedľa cestovín.

Muselo pretiecť ešte veľa vody vo Váhu, kým sa výškovo dorovnali a mohli sa jeden druhému pozrieť z očí do očí. Síce ešte stále v pozícii pedagóg – študent, obaja však hneď vedeli, že z toho bude “niečo viac”. A vtedy sa začala ich odborná spolupráca. Od toho času Šimon Michala odborne dobehol, dokonca predbehol. Michal, cítiac, že sa blíži zima jeho zubárskej kariéry, začal radšej kváskovať. Šimon sa chce po vzore svojho imaginárneho pra-pra otca utiahnuť na salaš a pásť ovce. Ešte kým sa úplne vzdajú skalpelov a vŕtačiek, sa však rozhodli, že odovzdajú svoje chudobné skúsenosti a plytké vtipy nastupujúcej generácii.