Tkanivové inžinierstvo prechádza rýchlym vývojom a stáva sa kľúčovým prístupom k oprave a nahradeniu poškodených alebo chýbajúcich tkanív a orgánov. Tento pokrok má potenciál transformovať maxilofaciálnu chirurgiu a stomatológiu, pričom reaguje na globálnu potrebu riešiť kraniofaciálne defekty spôsobené zubným kazom, traumou, vrodenými anomáliami,onkologickými resekciami či deformujúcimi ochoreniami. Úspešná regenerácia tkanív si vyžaduje synergickú integráciu troch kľúčových prvkov: kmeňových a progenitorových buniek, rastových faktorov a biomateriálnych scaffoldov, ktoré napodobňujú vlastnosti extracelulárnej matrice (ECM). Táto štúdia zdôrazňuje význam harmonickej interakcie medzi bunkami, scaffoldmi a rastovými faktormi pre zabezpečenie regenerácie tkanív pri zachovaní ich funkčnej integrity. Dôležitú úlohu zohráva aplikácia biologických poznatkov o štruktúre a funkcii normálnych a patologických tkanív, pričom dizajnové stratégie čerpajú z aspektov vývojovej biológie. Budúcnosť tkanivového inžinierstva spočíva v inováciách a presnej aplikácii týchto poznatkov na tvorbu funkčných tkanív, ktoré svojou komplexnosťou a efektivitou plne napodobňujú prirodzené štruktúry.