Zvyšujúca sa psychická záťaž, zdieľanie príznakov po sociálnych sieťach, starnutie polymorbídnej populácie – to všetko prispieva k významnému nárastu pacientov s mnohopočetnými príznakmi bolestí a iných patologických pocitov v orofaciálnej oblasti, ktoré nedokážu zubní lekári a ani iní špecialisti vysvetliť patologicko-anatomickým nálezom. Takých pacientov je obrovské množstvo (cca 5-10% všetkých chorých v stomatológii) ale ich liečba, ako by bola vedecky takmer v bode nula (Mignogna et al., 2005). Rozpaky okolo nich viedli k nejasnej klasifikácii, absencii odporúčaných liečebných postupov a „prepinkávaniu“ týchto chorých medzi špecialistami. Tvoria obávanú skupinu pacientov, ktorým sa mnohí snažia vyhnúť a ktorým „v dobrej vôli“ niektorí lekári dokonca ublížili, keď sa snažili „pomôcť“ neindikovaným invazívnym výkonom (Lipsitt et al., 2015). Záujem o prácu s takýmito pacientmi je zúfalo nedostatočný. Starostlivosť je podfinancovaná, pretože zdravotné poisťovne nevedia nikde na svete oceniť „rozprávanie sa s chorými“ – chcú, aby im boli účtované diagnostické alebo terapeutické výkony. Snahou o zvrat je vytvorenie konceptu MUOS-medicínsky nevysvetlené symptómy v dutine ústnej spojeného s edukáciou nového typu špecialistov a volanie po vytvorení potrebnej siete ambulancií poprípade lôžkových zariadení. Veľká pozornosť je venovaná celkovému medicínskemu pohľadu na pacienta, prejavom somatizácie ťažkostí v oblasti centrálneho nervového systému (Schwartz et al., 2015). V niektorých krajinách, typicky v Japonsku, už existujú špecializované kliniky s ambulantnou aj lôžkovou časťou a s dedikovanými špecialistami. Dôležité je pacientov s MUOS identifikovať a podchytiť v sieti primárnej starostlivosti (hlavne stomatológie). Zabrániť zbytočným a niekedy aj mutilujúcim invazívnym výkonom. Liečenie mnohých pacientov vyžaduje opakované a dlhodobé návštevy, preto je vhodné, aby nemuseli dlho cestovať a ideálne boli ošetrení na úrovni okresu. Tam je dobré vytvoriť aj neformálnu skupinu spolupracujúcich multiodborových špecialistov (minimálne stomatológie, ORL, neurológie, algeziológie a psychiatrie), ktorí zvládnu diagnostikovať a liečiť väčšinu pacientov. Mnoho chorých ale vyžaduje ešte detailnejšiu multiodborovú spoluprácu a veľkú klinickú skúsenosť danú dostatočným množstvom ošetrených komplikovaných prípadov. Tá je možná len na úrovni veľkého zdravotníckeho zariadenia (typicky fakultnej nemocnice) na spád minimálne jedného milióna obyvateľov. Taká koncentrácia umožní dostatočne kvalitnú diagnostiku a liečbu; výchovu nových špecialistov a vedecký rozvoj nového odboru – psychosomatického zubného lekárstva.

______________________

Súkromný PZL – stomatochirurgia. Znalec ČSK; súdny znalec; bývalý predseda revíznej komisie OSK Praha 2, vo funkčnom období 2017-2021 a 2021-2025 prezident ČSK. National Dental Officer. Predseda Vedeckej rady ČSK. Člen Vedeckej rady MZdr Člen Rady poskytovateľov MZdr. Riadi NZZ so 400 zamestnancami. Zástupca prednostu Stomatologickej kliniky 1. LF UK Praha. Docent v odbore stomatológie (Praha, Košice). Predseda Spoločnosti estetickej a laserovej medicíny ČLS JEP (2013). Podieľal sa na 7 monografiách, 84 pôvodných a prehľadových vedeckých publikáciách. Autorom cez 200 prednášok, 69 v zahraničí. Členom 7 medzinárodných organizácií. Cena ministra zdravotníctva za medicínsky výskum 2008. Venuje sa popularizácii vedy, napísal 135 článkov, podiel na 4 monografiách, televíznych a rozhlasových odborných programoch. Hobby – rozhlasové a televízne programy.