Distrakčná osteogenéza spočíva vo vytvorení a postupnom predlžovaní nového kostného tkaniva distrakciou, resp. expanziou väzivového kalusu v mieste osteotómie kontrolovanými ťahovými silami. Tento proces zabezpečuje vytvorenie novej kostnej hmoty medzi osteotomickými líniami. Následne dochádza k mineralizácii novovytvorenej kosti. Okolité mäkké tkanivá sa adaptujú na nové objemové a veľkostné podmienky. Tento proces je podmienený remodelačnou schopnosťou kože, fascií a svalov ako odpoveď na postupný ťah. V mäkkých aj tvrdých tkanivách prebieha neohistogenéza.

Využitie distrakčnej osteogenézy v oblasti maxilofaciálnej chirurgie sa využíva v korekciách vrodených a získaných tvárových malformácií. Užitočná je najmä pri korekcii anteroposteriórnej diskrepancie maxily a mandibuly u rázštepových pacientov. Vzhľadom na ťah rázštepovej jazvy a alterované mäkké tkanivá v jej okolí je maximálny rozsah možného advancementu pri realizácii štandardných ortognátno-chirurgických postupov u pacienta s rázštepom obmedzený. Postupná distrakcia umožňuje spoľahlivú anteriorizáciu maxilly aj vo väčšom rozsahu, ponúkajúc možnosť prekorigovania a minimalny skeletálny relaps.